História v umení Jána Procnera a Igora Lackoviča

Igor Lackovič je rodákom z Prievidze. V rokoch 1960-64 študoval na SPŠ – baníckej v Banskej Štiavnici. Aj po maturite na tejto škole mu téma baníctva a Banská Štiavnica ostali hlboko vpísané do duše a do dnešných dní sú pre jeho tvorbu nekonečnou studnicou inšpirácie. Okrem množstva obrazov a kresieb ilustroval dve vydania knihy „Náckove špásy“, ako i knihy „Štiavnické divy“ a „Banícke piesne“. Pripravil aj 60 ks ďalších kresieb do tretieho vydania „Náckových špásov“. Navrhol podobu štiavnického Náca. Socha podľa jeho návrhu by mala stáť v meste Banská Štiavnica. Niekoľko rokov boli propagované slávne štiavnické „Salamandrové dni“ farebným plagátom podľa jeho návrhu. 15 rokov bol festival kresleného humoru „Ochrana prírody v Karikatúre“ (Od r. 2003 Medzinárodný festival „Ochrana prírody a kultúrneho dedičstva v karikatúre“) v Banskej Štiavnici. Postupne sa z festivalu štátneho významu stal festival významu medzinárodného. Okrem účastníkov zo Slovenska nechýbajú kresby zo všetkých obývaných kontinentov sveta (autori pochádzajú z nasledujúcich krajín: Austrália, Anglicko, Grécko, Turecko, Rusko, Ukrajina, Kanada, Brazília, Taliansko, Čína, Izrael, Irán, Bosna a Hercegovina, Srbsko-Čierna Hora, Poľsko, USA, Juhoslávia, Uzbekistan, Česko, Rumunsko, Holandsko, Nemecko). (2005) Igor Lackovič, bol spolu s Milanom Kapustom ideovým zakladateľom a „otcom“ tohto významného festivalu. Prvú samostatnú výstavu – nultý ročník – mal vo vestibule terajšej SPŠ – chemickej v Banskej Štiavnici. V roku 2005 udelilo Igorovi Lackovičovi mesto Banská Štiavnica cenu Za záchranu kultúrneho dedičstva.

Ján Procner (1943, Vyhne) je slovenský umelecký rezbár. Svoj život prežil v Handlovej, pracoval 33 rokov v handlovských baniach. Jeho diela zaznamenali úspech na výstavách, sú zastúpené v galerijných zbierkach,(napr: Slovenské banské múzeum, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria- Banícky šach), získali mnohé ocenenia. Celé cykly Procnerových diel čerpajú z hlbokého poznania baníckej práce. Často vedome volí prostriedky grotesky a irónie, zostreným pohľadom satirika si všíma ľudské slabosti, ktoré v tvrdých podmienkach hnedouhoľnej bane sú o to viditeľnejšie (dielo Rekordéri). Inokedy s láskou a humorom rozpráva o živote v bani (cyklus Banícke desiaty, Neznámy pach sa šíri zo steny). Zaoberá sa aj ľudovou tematikou. (toľko Wikipedia) Okrem toho je pán Procner aj Pán Muzikant a veľmi dobrý človek, na stretnutie s ktorým budete ešte dlho spomínať, vidieť jeho tvorbou aj jeho múzeum s baníckymi exponátmi je zážitok, na ktorý sa nezabúda!