Bezplatné prehliadky pamiatok

Zámok bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový vzhľad je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko - kráľovskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena „U“ je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919. V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky zámok nebol prístupný verejnosti. V súčasnej dobe však priestory zámku opäť ožívajú. Mesto Holíč využíva zámok počas letnej turistickej sezóny predovšetkým na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia. Skutočnosťou je, že z pôvodnej bohatej výzdoby miestností zámku sa zachovali prakticky len dve - kaplnka a tzv. Čínska sála. Čínska sála sa nachádza v strednej časti prvého poschodia. Jej steny pokrývali tapety z pravej kože, ktoré sú z dôvodu ich ochrany a zachovania demontované. Anonymný autor na tapetách zobrazuje čínsku krajinu z obdobia dynastie Ming. Najstaršie zistené osídlenie lokality zámku je datované od druhej polovice 12. storočia. Doložené je torzami sídliskových objektov na akomsi vyvýšenom výbežku - poloostrove, ktorý bol od východu voľne prístupný. Tieto prírodné danosti využili prví obyvatelia areálu pri budovaní opevnenia, ohraničujúceho plochu zhruba 57 x 39 metrov. V čase, kedy Holíčsky hrad ovládal Matúš Čák Trenčiansky, bol vybudovaný nový priestranný objekt obdĺžnikovej, trojpriestorovej dispozície s vybiehajúcou hranolovou vežou v severozápadnom nároží. Bol to nový typ paláca nesúvisiaci s opevnením, kde stredný t. j. najväčší priestor bol uzavretý z dvoch užších strán vežami. Dvojpodlažná stavba umiestnená do južnej časti areálu rovnobežne s opevnením, rešpektujúca tak kamenný obytný objekt prvej stavebnej fázy, vytvorila základnú osnovu južného krídla Holíčskeho zámku. Archeologickým výskumom sa zistilo, že palác o rozmeroch 49 x 11,5 metrov, orientovaný po dĺžke V-Z vystavali v jednej stavebnej etape. Ďalej sa pri výskumoch zistila na objekte rozsiahla prestavba, datovaná do polovice 15. storočia, ktorá si vyžiadala súčasne likvidáciu najstaršej obytnej budovy i predgotického opevnenia. Vežovitú stavbu o rozmeroch 250 x 530 cm, vybiehajúcu na severnej strane SZ nárožia, nevyhovujúcu realizácii nového projektu rozobrali po základové murivo a k západnému múru veže a severnému múru paláca zo 14. storočia pristavali ďalší 15 metrov široký palác, zabudovaný dnes v západnom krídle kaštieľa, neskôr rozšírenom o východnejšie predstavané priečelie. Neskorogotické opevnenie z 15. storočia stavané na pilotáži vymenili v období renesancie za veľkoryso komponované protiturecké hviezdicové opevnenie, pospájané kazematmi s vonkajšou i vnútornou priekopou. Súčasne podpivničili takmer celé nádvorie a v rámci areálu k vonkajšiemu opevneniu situovali hospodárske budovy. Dobudovaný bol tiež severný a rozšírený západný trakt kaštieľa. Písomné pramene spomínajú dokonca uzavretie pôdorysu objektu východným - nadzemným traktom. Táto renesančná hviezdicová pevnosť bola dostavaná po roku 1678. Od roku 1736, keď sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, uskutočňovalo sa postupné prebudovávanie blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ s novou funkčnou náplňou. Prestavba bola vykonaná pod vedením najvýznamnejších rakúskych architektov a umelcov F. A. Hillebrandta, J. N. Jadota, J. B. Chamanta. Baroková prestavba Holíčskeho zámku bola veľkým stavebným podujatím, ktorého výsledok sa zaraďuje medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na jeho vyhlásenie za Národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti je zámok sprístupnený verejnosti počas Letnej turistickej sezóny / máj – september /.